VYROBENÁ PRE MŇA...

Donna je kapitola sama o sebe. Mladšia sestra interšampiónky Belly je akoby jej kópiou, no zdá sa mi, že vylepšenou. Ak som si doteraz myslela, aké mám prítulné mačiatka, Donna mi ukázala, že všetky boli v porovnaní s ňou len slabým čajovým odvarom. Kdekoľvek si sadnem, ľahnem,či zastanem, pobehuje za mnou, po nohách sa mi vyškriabe na kolená, pri telke leží na komkoľvek, kto je ochotný sa nehýbať a poskytnúť jej svoje ruky na hranie. Ak aj na chvíľu odbehne, o pár minút je späť, pretože nikde sa necíti tak dobre, ako na živých vankúšoch...

Donna ostáva u mňa doma...