ZATIAĽ ASI "NAJROZKOKOŠENEJŠIA" SVORKA MOJICH MAČIATOK.

Na všetky mačiatka som sa vždy tešila rovnako a netrpezlivo som očakávala pôrod, zvedavá, aké farby prídu na svet tentoraz. Každý, kto už odchoval niekoľko vrhov vám povie, že všetky sa od seba trochu líšia. U "D" mačiatok to však bolo zrejmé od chvíle, čo otvorili oči. Ešte neboli schopní sa ani poriadne plaziť, no za každú cenu chceli von z pôrodnice, a opustili ju oveľa skôr ako ich predošlí súrodenci. Len čo im trošku zosilneli labky, vítali ma každé ráno pred dverami spálne. Len som si ich prepočítala, či sa náhodou niektoré neodplazilo opačným smerom. A vo chvíli, keď koordinácia pohybov dosiahla úroveň, že si nemuseli po každom druhom kroku sadať a nabrať rovnováhu, sa ma "déčka" držali ako kliešte. Išla som do kúpelne, plyšáky za mnou. Išla som na chodbu, plyšáky opäť bojovali so zradnou vzdialenosťou niekoľkých metrov a cupkali za mnou. Stačilo im ukázať jediný raz, aká je slasť ležať na paničke keď pozerá večer film, a nabudúce, hoci ešte nemotorní, sa sami pokúšali vyštverať ku mne a obsadiť čo najlepšie miesta na živom vankúši. Momentálne bojujeme s neriešiteľným problémom. Už sú tak veľkí, že všetkých 6 sa na mňa nezmestí. A to je ešte len začiatok...

MÁME 12 TÝŽDŇOV a o chvíľu sme pripravení odísť do nových domovov.
Dior odchádza do Rovinky pri Šamoríne, Diablo bude východniar pri Košiciach, Donna ostáva u mňa doma.
Demi, Darla a Dastan zatiaľ čakajú na svojich nových pánov.